POČIATKY KLUBU

VIac ako 110 rokov futbalu v Žiline

Začiatky žilinského športu ako takého siahajú už do roku 1905, kedy sa žiaci miestnej reálky v rámci tzv. telovýchovných popoludní venovali cvičeniu na náradiach, hádzaniu ušiaka – koženej lopty a v neposlednom rade najpopulárnejšej hre na svete – futbalu. Pred samotným založením futbalového spolku museli prví priekopníci futbalu v Žiline riešiť otázku ihrísk. Najskôr teda hrávali v časti Malá Praha (dnešná Hálkova ulica), neskôr pri cintoríne a napokon na vtedajšej Strelnici – na miestach dnešného Štadióna MŠK.

Na konci roka 1908 sa priaznivci futbalu a tenisu v Žiline z radov podnikov v meste i z radov študentov rozhodli položiť organizačné základy telovýchovnému a športovému hnutiu. Pri kolíske novej športovej organizácie stáli mená ako Eduard Adamko, Emil Klein, Eduard Ďurčanský, Pavel Folkman, Jozef Menkyňa, Ernest Scheer a ďalší.
Po viacerých poradách a prípravách vystúpili prvýkrát verejne na zakladajúcej schôdzi Krúžku žilinských športovcov (ZsTK - Zsolnai testgyakorlók köre) 20. júna 1909 s predsedom Júliusom Taffernerom.

Prvé zápasy hrávajú dve futbalové mužstvá zložené výhradne len zo Žilinčanov. Športový ruch ožíva po založení ďalších mužstiev v roku 1913, ktoré medzi sebou bojujú vo veľkej rivalite o primát mesta. Obdobie prvých začiatkov siaha po rok 1914, keď prvá svetová vojna znamenala prakticky zánik športového života v meste.

Prvé mužstvo ZsTK:

Halász, Pavol Folkman, Štefan Folkman, Jozef Hoffman, Bodrogi, Štefan Mészáros, Homola, Weisner, Palovič, Štefan Morvic, Bárdoš


ŠK Žilina medzi vojnami

Jeden z najväčších záujmov žilinského obecenstva prišiel v období od roku 1918 – 1938, kedy znova po prvej svetovej vojne ožil futbalový oddiel už pod menom ŠK Žilina. Prvý predseda Emil Klein, ďalší funkcionári a obetaví hráči vedú mladý slovenský klub a musia pritom zdolávať najmä finančné prekážky. Ihrisko sa pomaly zveľaďovalo, no pomery sa od roku 1922 zhoršujú, dlhy klubu narastajú a športový život v roku 1924 smeruje k zániku. Nastalo však mimoriadne valné zhromaždenie a následné päťčlenné direktorium, za ktorého mužstvo ŠK Žilina ešte v tom istom roku získava prvý titul majstra Stredoslovenskej župy.

Popri mužstvách dospelých sa zakladá aj dorastenecké družstvo. Mužstvo však znova trestá „vyššia sila“, keď je ihrisko v roku 1925 a 26 úplne zničené živelnou pohromou – povodňou, čo stojí funkcionárov veľa námahy a peňazí. Za pomoci darcov sa však futbalový odbor znova stavia na nohy a ešte v roku 1925 získava štadión prvú tribúnu. Štadión je tak húfne navštevovaný žilinským obecenstvom, ktoré sleduje víťazstvá žilinského mužstva v Stredoslovenskej župe osemkrát v rade.

V roku 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobýva ŠK Žilina aj Slovensko. V roku 28 porážajú I. ČcŠK Bratislava a aj SC Ligeti Bratislava a stávajú sa po prvýkrát futbalovými majstrom Slovenska. Mužstvo sa domov vrátilo v noci vlakom, fanúšikovia ich čakali a pochodovali s nimi cez terajšiu Národnú ulicu. Aj v roku 1929 opakujú Žilinčania úspech aj za podpory troch stovák fanúšikov priamo v Bratislave, kde víťazia nad SC Ligeti jednoznačne 5:0. V následných bojoch o titul amatérskeho majstra ČSR už nemali Žilinčania toľko šťastia, no ich meno rástlo na sile.

Majstri Slovenska 1928 a 1929:

Závodský, Slávik, Rybárik, Hollý, Horváth, Žďársky, Adamica, Brendl, Halmi, Mařík, Matlas, Geschwandtner, Štrba, Braun, Kraus, Maar, Bobán, Konečný, Karpiš, Hecht, Scheinberger, Fischl, Petrovický

 

 


Úpadok prišiel v 30. rokoch, kde sme boli síce majstrom Stredoslovenskej župy, no v kvalifikačných zápasoch o majstrovstvá Slovenska sa nedostávame na vrchol. „Športový mor“ vo vnútri oddielu sa prejavoval striedavými, labilnými výkonmi mužstva v divíznych bojoch, kde sme skončili raz tretí za Fiľakovom a Novými Zámkami a v ročníkoch 1936/37 a 1937/38 obsadili žltozelení dvakrát 4. miesto.

 

V troch ročníkoch futbalovej divízie nastúpili v žilinskom drese:

Závodský, Pochaba, Ryšavý, Chloupek, Riedl, F. Beniač, Derkič, R. Beniač, A. Beniač, Molnár, Mečíř, L. Beniač, Rátz, Michl, R. Altus, Virgovič, Prudovič, Príboj, Pollák, Adamica, Lalinský, Pištek, Slávik, Dráb, Vyletel, P. Beniač, Bielek, Stárek



Mnohí z kádra boli hráčmi reprezentačnej jedenástky Stredoslovenskej župy, ktorá mala v roku 1936 za súpera Slaviu Praha (prehra 3:5) a v roku 1937 Spartu Praha (prehra 0:9).

Tesne pred vojnou, na jar 1939, nahradil majstrovskú súťaž futbalový turnaj o Slovenský pohár, v ktorom ŠK Žilina skončila na 3. mieste za Spartou Považská Bystrica a ŠK Bratislava.

Najstaršie zachovaná ročenka ŠK Žilina k 30. výročiu založenia klubu nachádzajúca sa v Sieni slávy MŠK.