Včerajší zápas mohol opäť oko žilinského fanúšika tešiť. Bolo badať veľké množstvo pozitív. Vypichol by som najmä priamočiarejšiu hru bez nákopov (nám bližšiu), menšie množstvo alibistických prihrávok, energickosť, povestné srdiečko a najmä bojovnosť, dôraz, napadanie a dohrávanie súbojov. Za mňa obrovské množstvo zmien oproti predošlým zápasom. To znamená že chyba nie je v talente a schopnostiach hráčov ktoré ukázali že majú, je to skôr o mentálnom nastavení. Tak chlapci, odteraz chceme vidieť toto každý zápas a my Vás budeme milovať.
Nerád vypichujem jednotlivcov ale teraz to spravím. Okrem 4-gólového Kaprálika si obrovskú chválu zaslúži pedantný pracant Rusnák a už dlhodobo špičkový za mňa výkonom reprezentačný brankár Belko. Ešte za malé vypichnutie stojí mladý Jambor, pekná robota chrbtom k bráne (neporovnateľné s Jibrilom). Mne sa tiež páčilo rozhodnutie trénera nepostaviť Kopasa, chlapec je buď bez formy alebo jednoducho na to nemá, skôr hru kazí ako by jej pomáhal.
Za včerajšok však môžeme s rukou na srdci pochváliť celé mužstvo.
Ale...
ale vždy je tu nejaké ale a to je v tomto prípade prístup Slovana k zápasu. Za mňa odovzdaný výkon bez štipky snahy, bolo badať únavu a frustráciu. Taký Kankava zápas vôbec nezvládol najmä psychicky (Ziemba ho mal priestor vylúčiť aj 2x). Nechcelo sa im behať s našou omladinou. To je vec ktorú musíme brať v úvahu, Slovan nám to jednoducho uľahčil.
Najbližší zápas dovolím si povedať bude kostrbatejšia cesta, Michalovce prinajlepšom zaparkujú jeden autobus pred bránu a prieniky budú výrazne ťažie. To sú zápasy kde pomôže len individualita a streľba zo stredných vzdialeností. Tak nejasajme predčasne, cesta je dlhá a my sa musíme naučiť hrať do plných v plnom pohybe a v neutíchajúcom tempe. Nezabúdajme na to nastavenie v hlavách, chlapci sa musia nastaviť rovnako aj na súper z nižších priečok. Len toto je cesta k úspechu.
Veľa šťastia šošoni...