Ťažko by sme v slovenskom futbale hľadali úspešnejšieho manažéra. Majiteľ MŠK Žilina Jozef Antošík vedie klub spod Dubňa už takmer tridsať rokov. „Šošoni“ za jeho éry ovládli Niké ligu sedemkrát (2001/02, 2002/03, 2003/04, 2006/07, 2009/10, 2011/12, 2016/17), účinkovali v skupinovej fáze Ligy majstrov (2010/11) a čo je možno ešte dôležitejšie, úspešne zmenili filozofiu. 

Kým kedysi mali pod Dubňom za cieľ zbierať tituly, dnes je pre nich hlavná ambícia výchova a predaj hráčov. Vďaka nej si klub dokáže do veľkej miery zarobiť na svoje fungovanie a zároveň z toho ťaží celý slovenský futbal. Hráčov so žilinskou súčasnosťou je najviac v mládežníckych reprezentačných kategóriách a žilinskou minulosťou v seniorskom áčku Slovenska. No a hoci dlhodobo patrí káder žlto-zelených medzi najmladšie v celej Európe, Žilinčania sú stále konkurencieschopní na našich trávnikoch. Po jeseni patrí MŠK druhé miesto v tabuľke o sedem bodov za majstrovským a suverénnym Slovanom Bratislava. 

O tom, čo bolo, je a bude, ale aj o aktuálnych problémoch nášho futbalu, sme hovorili s prvým mužom žlto-zelených, 66-ročným majiteľom MŠK, Jozefom Antošíkom.

druhé miesto prekvapením

Momentálne sa pohybuje Žilina na pozíciách, na ktorých tri roky chýbala. Aké sú vaše pocity z uplynulej jesene?

„Vždy, keď sa mužstvo nachádza na popredných priečkach, vládne väčšia spokojnosť a priaznivejšia atmosféra. To platí aj o nás. Priznám sa, že druhé miesto po jesennej časti je aj pre mňa trochu prekvapujúce. Zároveň ho vnímam ako prirodzený odraz vývoja a získavania skúseností. Určite sa na tom podpísal aj fakt, že sme až na pár výnimiek udržali káder pohromade.“

Herný aj výsledkový vzostup je badateľný. Čím si vysvetľujete, že v dvoch predošlých sezónach ste ledva preliezli do hornej šestky?

„Ja sa na to pozerám inak. Pre mňa bolo prekvapenie, že sme sa do hornej šestky v predchádzajúcich sezónach dostali. Niké liga možno nepatrí medzi najsilnejšie, ale má svoju kvalitu, pôsobí v nej veľa skúsených hráčov a väčšina mužstiev má za prioritu víťazstvá a zisk bodov. K tomu vedie aj súčasný model súťaže. Naše mužstvo dlhodobo patrí medzi najmladšie prvoligové na svete, je to akoby juniorský tím. Hráči majú veľký potenciál, ale skúsenosti z dospelého futbalu im chýbali. Ťažko sa vyrovnávali s pragmatickým futbalom súperov. Druhý aspekt je, že naša filozofia je založená na ofenzíve. Keď sme inkasovali lacné góly vyplývajúce z neskúsenosti, mentalita mužstva padala. To sa tiež podpísalo pod naše negatívne výsledky v posledných dvoch rokoch.“

Keď ste na jar 2020 pristúpili v čase pandémie k masívnej obmene kádra a pri mužstve skončilo 18 hráčov, výrazne omladený kolektív pod trénerom Pavlom Staňom začal solídne. Zlom nastal až na jeseň 2021, keď ste v play-off o skupinovú fázu Európskej ligy nestačili na Jablonec. Potom ste spadli do ligového priemeru.

„Áno, pretože sme pristúpili k ďalším odchodom. Odišiel Jakub Kiwior, dnes už hráč londýnskeho Arsenalu, ktorý bol kľúčový pre našu defenzívu. Do zahraničia zamierili aj Vahan Bičachčjan, Enis Fazlagič a Dawid Kurminowski. Čiže sme stratili lídra v každej formácii. Nahradili sme ich ešte mladšími hráčmi s vysokým potenciálom. Niekedy sme mali vekový priemer tímu pod 21 rokov. Ak by nebol v kádri Ján Minárik, mužstvo by malo v priemere tínedžerský vek. Odchod spomenutého kvarteta mal ešte väčší dosah na výsledky ako predošlý exodus osemnástich hráčov. No a nesmieme zabúdať ani na to, že sme sa rozhodli zmeniť herný systém, čo je radikálna zmena.“

Predošlé úspechy ste dosahovali v rozostavení 4-3-3, prečo ste teda prešli na systém 3-4-3?

„Dospeli sme k záveru, že je z pohľadu organizácie defenzívy pre naše mladé mužstvo jednoduchší, flexibilnejší a bezpečnejší, pričom sme veľa nestratili na ofenzívnej sile. Je o nás známe, že sme za posledné roky vyprodukovali stopérov svetovej úrovne (Škriniar, Hancko, Vavro). Je to aj preto, že u nás je prioritná ofenzíva, u stredných obrancov kladieme dôraz na kvalitnú rozohrávku a dobré čítanie hry. Naši súčasní stopéri sú v týchto parametroch tiež silní, ale zaostávajú v osobných súbojoch, preto sme si pomohli zmenou systému. Je evidentné, že mužstvo zvláda úlohy v defenzíve v tejto schéme lepšie.“

Na systém 3-4-3 prešli aj mládežnícke družstvá. Kritici vašej filozofie zvyknú hovoriť, že hráčov rozvíjate jednostranne a nie všestranne. Inak povedané, že žilinskí futbalisti zvládajú len jeden systém, a to nie je správne. Čo si o tom myslíte?

„Nemám trénerskú kvalifikáciu, ale veľké skúsenosti áno. Tento názor má vo všeobecnosti svoj zmysel, ale som presvedčený, že v slovenských pomeroch nie je racionálny. Nenakupujeme hotových hráčov, ale cielene si ich vychovávame. Keď niekto odíde, potrebujeme ho nahradiť a keď nepríde alternatíva z vlastnej liahne, máme problém. Preto musíme mať maximálne pripravených hráčov na prechod do áčka. Nuž a k tomu vedie cesta rovnakého systému. Veľa ma naučilo obdobie, keď sme získali prvé tri tituly za sebou. V roku 2002 sme vyhrali ligu s mužstvom, ktorého dve tretiny tvorili odchovanci Žiliny ako Barčík, Ďuricovci, Rzeszoto. Následne chcel ísť každý preč a aby sme si udržali výkonnosť, museli sme dopĺňať káder z externých zdrojov, čo bolo drahé. Vtedy som sa rozhodol, že urobíme maximum pre to, aby sme si vedeli vychovávať hráčov sami. Navyše, demografia nepustí. Na Slovensku nemáme toľko talentov. V každej kategórii máte dvoch – troch hráčov s potenciálom na špičkový futbal, ostatní im robia servis a úloha klubu je všetkým čo najviac uľahčiť prechod k dospelým. Trvám na tom, že musíme aj z menej talentovaných chlapcov vychovať futbalistov, ktorí sa presadia v Niké lige. Pokiaľ budem na čele žilinského futbalu, na tejto filozofii sa nič nezmení.“

Renomé ste si vybudovali aj tým, že ste nemenili príliš trénerov. V posledných rokoch však bola ich rotácia predsa len vyššia. Jaroslav Hynek je pri kormidle už rok a pol. Našli ste toho pravého?

„Pri tejto otázke musíme zadefinovať základ filozofie MŠK Žilina. Stále hľadáme kompromis medzi výchovou hráčov, ich adaptáciou v seniorskom futbale, ekonomickými limitmi a ambíciami. Tieto faktory sa svojím spôsobom navzájom vylučujú. Na to potrebujete trénera, ktorý má skúsenosti s mládežou, aby sa vedel vžiť do hláv talentovaných chlapcov. Zároveň musí mať jasnú filozofiu a koncepciu, ktorej sa drží bez ohľadu na výsledky. Popri tom musí akceptovať, že hráči odchádzajú a zároveň sa snažiť o úspech. To je ideálny stav a nie každý tréner je ochotný prijať túto filozofiu. Niektorí sú ambiciózni a túžia po úspechu za každú cenu. Iní si nevedia predstaviť fungovanie bez dopĺňania kádra z externého prostredia. Ďalší zase neprekročia tieň mládežníckeho trénera a nedokážu s mladým kolektívom fungovať v dospelom futbale. Jaroslav Hynek prišiel k nám so skúsenosťami z mládeže aj dospelého futbalu, zároveň to je vzdelaný a komunikatívny človek, s ktorým sa dá fungovať v našich mantineloch a veľmi otvorene rozprávať bez toho, aby sme sa museli navzájom presviedčať. Tiež je dostatočne ambiciózny.“

VZDELÁVAŤ SA VONKU

Ako sa chcete pri tejto filozofii zlepšovať?

„Myslím si, že máme stále obrovské rezervy v práci s mladými hráčmi. V najlepších svetových ligách ako Premier League a Ligue 1 sa aj v špičkových kluboch presadzujú hráči vo veku šestnásť až osemnásť rokov. Samozrejme, uvedomujem si naše demografické limity, no stále si myslím, že je v našich silách vychovávať hráčov, ktorí zvládnu Niké ligu aj v nižšom veku a zároveň v nej ukážu vysokú kvalitu. Keď takýchto chlapcov doplníte o talentovaných mladíkov z Afriky a dvoch – troch skúsenejších hráčov, môže to byť zaujímavé. Dnes máme skúsenú dvojicu Ján Minárik - Tomáš Hubočan. Ostatní sú mladí hráči s veľkým potenciálom. Myslím si, že v tomto zložení by sme mali hrať o špicu a fungovať v dlhodobo ekonomicky udržateľnom prostredí.“

Ekonomicky udržateľný klub je leitmotív vašej filozofie, však?

„Je to absolútny základ. Musím rozmýšľať nad tým, ako bude klub fungovať aj o päťdesiat rokov, respektíve, keď tu nebudem. Vnímam to ako moje poslanie.“

Hovoríte, že máte rezervy vo výchove mladých hráčov. Napriek tomu ste pred dvomi rokmi v mládežníckej Lige majstrov dokráčali až do štvrťfinále, kde ste v jedenástkovom rozstrele nestačili na Salzburg. V tomto ročníku si znova zahráte v jarnej fáze súťaže, v play-off o osemfinále vyzvete Borussiu Dortmund.

„Teší ma to viac ako všetko ostatné, čo sme dosiahli v poslednej dobe. Je to potvrdenie nášho zlepšenia v práci s mladými hráčmi. Dôležité však je, aby sme progres videli nielen u futbalistov, ale najmä u mládežníckych trénerov. Tu by som sa vrátil k Jaroslavovi Hynekovi, od ktorého očakávam, že svoje vedomosti dokáže plynule posúvať našim trénerom v žiackych a dorasteneckých kategóriách, aby klub plnil svoje poslanie. Ale späť k mládežníckej Lige majstrov. Je to náročná súťaž. Cením si, že sme vyradili Spartu Praha, ktorá je v porovnaní s nami silnejšia z pohľadu rozpočtu a podmienok. Zároveň je to klub, ktorý podľa môjho názoru futbal robí dnes spomedzi tímov vo Visegrádskej štvorke krajín najlepšie. Sparte sa dlho nedarilo, ale vedenie klubu postupne našlo správnu koncepciu a napokon aj trénera Briana Priskeho, ktorý z toho dokáže spraviť finále. Úspechy na seniorskej úrovni idú ruka v ruke s implementáciou hráčov z vlastnej akadémie do prvého mužstva. Takisto ako my majú sparťania druholigové béčko, občas si vymieňam skúsenosti s ich vrcholovým manažmentom. Gro družstva, proti ktorému sme nastúpili, hráva pravidelne práve druhú českú ligu. Napriek tomu sme boli v oboch zápasoch lepší. Síce sme postúpili aj so šťastím cez jedenástkový rozstrel, ale malo to podľa mňa vysokú športovú úroveň a diváci si zápasy užili. Som si istý, že keby sme aj prehrali, ľudia nám zatlieskajú. Teraz sa už tešíme na Dortmund.“

Určitá časť žilinskej verejnosti nie je stotožnená s vašou filozofiou. Fanúšikovia si pamätajú na to, ako ste získali tri tituly za sebou a radi by videli ambiciózny klub, ktorý chce rok čo rok vyhrať titul a merať sa so Slovanom Bratislava ako rovný s rovným v dlhodobej súťaži. Kým vy sa tešíte z každého predaja hráča, oni smútia. Ako by ste im argumentovali?

„Nechcem nikoho presviedčať. Už som zadefinoval kritériá našej filozofie. To ekonomické nás jednoducho nepustí ďalej. Dnes môže každý fanúšik sledovať zápasy Premier League a hovoriť, že to chcem vidieť aj u nás, ale my musíme vychádzať z našich podmienok, aby sme nestratili kontakt s vyspelým svetom. Pre nás nie je cesta kupovať nadpriemerných, kvalitných hráčov a takto napĺňať štadión, schodná. Želám si, aby futbal v Žiline fungoval aj o 50 rokov. Ak by sme išli cestou neudržateľnosti, o desať rokov by prišiel pád na amatérsku úroveň.“

Spomenuli ste, že potrebujeme vzdelávať mládežníckych trénerov. Máte pocit, že na Slovensku je s trénermi problém? Mnohí tvrdia, že áno, inak by národný tím neviedol cudzinec, takisto päť klubov z prvej osmičky tabuľky vrátane vás má zahraničného kouča.

„Aj v tejto veci nás nepustí demografia a ekonomika. Nie je v našich silách vzdelávať trénerov na úrovni ako v Anglicku či v Taliansku. Druhá vec je, že pred rokom 1989 a ešte pár rokov potom sme nemali generáciu hráčov, ktorí pôsobili v zahraničí a odtiaľ doniesli najmodernejšie trendy. Navyše, svet sa vyvíja, futbalový manažment sa čoraz viac stáva vedou a bývalí špičkoví futbalisti majú stále menšiu šancu stať sa špičkovými trénermi. Musíte sa vzdelávať, a preto začína byť ideálna cesta pre trénera-manažéra štúdium už na prahu dospelosti. Ak sa chceme držať celosvetových trendov, musíme mať k nim prístup. Preto si myslím, že by malo byť v našom záujme, aby sme trénerov vychovávali už od mladého veku a tí najlepší by mali cestovať do špičkových futbalových krajín a vzdelávať sa tam. Takto dokážeme využiť ich potenciál. Tréneri potrebujú niečo extra, a to dnes nezískajú na Slovensku. Nemajú vytvorené podmienky, aby sa stali špičkovými.“

Keď hovoríte, že naši najlepší tréneri majú odísť študovať za hranice a potom sa vrátiť, to znie ako kritika súčasného vzdelávania na Slovensku.

„Futbal je súčasťou spoločnosti. Je to rovnaké ako s univerzitami. S diplomom z Univerzity Cambridge vás bude chcieť každý, lebo je tam záruka najkvalitnejšieho vzdelania na svete. Keď prídete s diplomom z Univerzity Komenského, musíte ešte presviedčať, že niečo viete. A to nie je kritika. Ekonomické a demografické podmienky nás nepredurčujú k tomu, aby sme mali konkurencieschopný

vzdelávací proces porovnateľný s najlepším na svete. V tejto súvislosti by som spomenul aj problém rečovej bariéry. Na Slovensku stále nedbáme dostatočne na to, aby sme ovládali anglicky jazyk tak, že dokážeme komunikovať a vzdelávať sa rovnako ako v materinskom jazyku. Platí to aj o tréneroch.“

Myslíte si, že aj po skončení éry reprezentačného trénera Francesca Calzonu bude Slovensko zase hľadať kouča za hranicami?

„Neviem. V roku 2011 som stratil ambície miešať sa do toho, čo by sa malo robiť na reprezentačnej úrovni. Za cieľ som si dal, aby sme vychovávali hráčov pre naše národné tímy.“

PROBLÉM IHRISKÁ

Od novej sezóny už budete musieť hrávať na prírodnej tráve. Keď si kluby odhlasovali zákaz umelých ihrísk, v Žiline ste neskrývali hnev. Ako to vnímate dnes?

„Som s tým stotožnený preto, lebo sa u nás budú hrať o rok a pol zápasy Eura do 21 rokov. Vtedy uplynie 30 rokov, odkedy figurujem v žilinskom klube, takže aj pre mňa je to určitý medzník. Je to organizačný vrchol Slovenska vo futbale, a preto rešpektujem toto rozhodnutie a vnímam ako prioritu, aby sme zvládli prechod na prírodné ihrisko. Ale ak by sa Euro u nás neorganizovalo, nikdy by som sa s tým nestotožnil.“

Financovanie rekonštrukcie ihriska bude na vašich pleciach?

„Máme prísľub od inštitúcií Slovenského futbalového zväzu, že nám pomôžu. Myslím si, že si to zaslúžime vzhľadom na to, aký zdroj hráčov pripravujeme pre reprezentácie. Jedna vec je výmena trávnika a druhá, že potrebujeme udržať rozsah a intenzitu tréningového procesu áčka, súťažné zápasy béčka, dorastov a k tomu potrebnú infraštruktúru v rovnakom rozsahu ako doteraz. K tomu potrebujeme v areáli hlavného štadióna ďalšiu umelú plochu.“

Mala by sa po odohraní Eura otvoriť téma umelých ihrísk v prvej lige?

„Ak zostaneme na prírodnej tráve, vyberieme si horšiu cestu, pretože budeme závislí od počasia a neumožníme hráčom predvádzať najkvalitnejší futbal. Ak chceme dobré zápasy, musíme mať k tomu zodpovedajúce ihriská. Tie dnes nemáme, čo sa prejavuje každý rok na konci jesene a začiatku jari. Vo vyspelej Európe sa nehrá v lete, lebo je príliš teplo a málo vody. U nás je zase problematická zima. Aby sme počas nej mohli hrať na vhodných plochách, stojí to veľké peniaze. Potrebujete dva-trikrát do roka vymeniť ihrisko a vykurovať celú zimu. Cesta hybridných trávnikov je dobrá, ale tiež nie pre nás, takisto ho potrebujete často meniť, čo je časovo a ekonomicky náročné. My chceme hrať prvú aj druhú ligu na svojom štadióne, to prichádza do úvahy len na umelej tráve, práve ona predstavuje riešenie. Žiaľ, čo sa týka argumentácie, vystrieľal som už všetky svoje náboje a kompetentní to nechcú akceptovať. Čiže, pristúpime k horšiemu riešeniu. Na konci jesene sa odohralo veľa zápasov na oraniskách, a tak to bude aj ďalej, kým nevymyslíme niečo iné.“

Napríklad, herný systém jar – jeseň so žiadnou, alebo kratučkou, letnou pauzou a dlhou zimnou prestávkou?

„Ak chceme hrať na kvalitných plochách a v teplejších podmienkach pre divákov, tak je to jediné schodné riešenie. Z pohľadu kontaktu s vyspelými ligami, je to najhoršie z možných riešení. Ja preferujem umelú trávu aj z toho dôvodu, že by podľa môjho názoru náš súťažný kalendár mal kopírovať kalendár najsilnejších líg. Áno, znamená to hrať v zime, dokonca aj v januári a vo februári, čo by sa prejavilo na nižších návštevách, ale zároveň by nám to umožnilo konfrontovať sa s mužstvami z elitných líg v rámci prípravného obdobia. Na toto potrebujeme odbornú analýzu nezaťaženú klubovými a subjektívnymi záujmami. Zároveň si myslím, že by v Niké lige malo účinkovať desať mužstiev.“

To znamená, že by ste rozbili súťažný model, s ktorým je väčšina verejnosti spokojná.

„Samotný model je dobrý, ale my nemáme dvanásť kvalitných a ekonomicky zdravých mužstiev. Vidieť to aj teraz. V dolnej šestke budú tri najlepšie tímy hrať bez tlaku. Ja preferujem desaťčlennú ligu a štvorkolový systém.“

V tomto by ste našli zhodu so Slovanom Bratislava. Nie je vo vašich silách presadiť to?

„Vidíte, že nie. Ideálna príležitosť bola, keď Senica a Sereď nesplnili licenčné kritériá. Traja zostúpili a stačilo, aby postúpil jeden. Vtedy som to navrhoval, ale nepodarilo sa mi presvedčiť ani manažment ÚLK.“

Vráťme sa ešte k ihriskám. Vedenie ÚLK argumentuje, že kluby v poslednom období získali viac peňazí z marketingových a televíznych práv, a teda je v ich ekonomických silách pripraviť kvalitné ihriská.

„Vtipy nebudem komentovať.“

Prečo je to podľa vás vtip?

„Stačí zistiť, koľko klubov reálne ihriská vyhrieva počas celej zimy a potom sa ich spýtať, prečo nevyhrievajú. Následne sa môžeme o tejto téme baviť. Zistíme, že väčšina klubov z ekonomických dôvodov vyhrieva ihriská len nárazovo, alebo vôbec. Na väčšine štadiónov je technológia vyhrievania inštalovaná len formálne a je na cielený účel nevhodná.“

PROBLÉM FANÚŠIKOVIA

Niké liga stúpa v renkingu, dva tímy si vybojovali miesto v skupine Konferenčnej ligy. To sú veľké pozitíva. Čo je dnes ešte z vášho pohľadu problém nášho ligového futbalu?

„Je toho veľa, ale za jednu z najdôležitejších vecí považujem návštevnosť na štadiónoch. Potrebujeme si vybudovať väčšiu dôveru u ľudí. To ide, samozrejme, ruka v ruke s dôveryhodnosťou v celej krajine.“

To je aj váš problém. V ligovej tabuľke stojíte vyššie ako v tabuľke návštevnosti. Čo s tým?

„Priznávam, toto je vec, s ktorou si neviem dať rady. Nerád kritizujem iných, ale myslím si, že kluby vo všeobecnosti majú alibistický a nekoncepčný prístup k fanúšikom. Nemáme jednotnú politiku, každý si robí podľa svojho. Nerešpektujú sa zásadné princípy. Dnes máme za vzor futbalu Anglicko. Dajme si ho za vzor aj v otázke fanúšikov. Keď dosiahneme to, čo oni, posunieme sa dopredu. Nesmieme sa báť vyrovnať s negatívnymi javmi na tribúnach. Potom urobíme veľký krok vpred. Na to však nie je vôľa zo strany Slovenského futbalového zväzu, Únie ligových klubov a ani samotných klubov. Tým, že divákov je málo, chceme mať na tribúnach hocikoho za každú cenu. S tým nie som stotožnený. Mohol by som vám ukázať, ako vyzeral náš sektor hostí, respektíve sociálne zariadenia, po zápase s Košicami. Myslím si, že pre desiatky neprispôsobivých ľudí prichádzame o stovky potenciálnych fanúšikov.“

Často počujeme nešťastného generálneho riaditeľa Slovana Ivana Kmotríka ml. hovoriť o nízkom predaji permanentiek. A to napriek dobrému futbalu, kvalitným hráčom a nespochybniteľným úspechom. Myslíte si, že dôvod spočíva práve v tom, že nedostal z tribún problémových fanúšikov?

„Myslím si, že to môže byť jeden z potenciálnych dôvodov.“

Na záver sa skúsme pozrieť do blízkej aj vzdialenej budúcnosti. Kde vidíte MŠK Žilina v lete tohto roka a kde vidíte žilinský futbal o desať rokov?

„Verím, že MŠK Žilina bude o desať rokov fungujúci klub, lebo viem, že naši chlapci, ktorí majú dnes desať – dvanásť rokov, budú na slovenské pomery top futbalisti. A čo sa týka tohto leta, verím, že si vybojujeme minimálne miestenku do pohárovej Európy. Podstatné je však to, aby sme urobili pokrok. V posledných dvoch rokoch sme v hornej šestke ťahali za kratší koniec. Verím, že teraz budeme výrazne úspešnejší, hoci sme sa v zime zase trochu s odchodmi, napríklad Rusnáka a Kopasa, omladili.“

MOŽNO VEREJNOSŤ POCHOPÍ

Do neba a do pekla: Generácia Žilina.Taký názov nesie nový seriál o akadémii klubu spod Dubňa. V utorok večer si jeho hráči a zamestnanci užili slávnostnú premiéru. „Bolo to príjemné, aj také chvíle patria k futbalu. Veľká časť žilinskej verejnosti nám fandí, ale značná časť nevie doceniť našu robotu, lebo nepozná jej pozadie. Možnože tento seriál, v ktorom tvorcovia nahliadli do nášho zákulisia, presvedčí viac ľudí, a tí pochopia našu cestu. Na to, aby ste vychovali čerešničky, potrebujete veľký počet chlapcov, ktorí sa futbalu venujú aspoň desať – pätnásť rokov. Bez toho by nevznikli Škriniar, Hancko, Pekarík či Hubočan. Producenti žijú s klubom celú sezónu, je to verný obraz práce nášho klubu,“ povedal Jozef Antošík.

Autor: Vladimír Pančík