ZOSTRIH ZÁPASU

Ani pri jarnej premiére sa to nezaobišlo bez gratulácií či ocenení. Tentoraz ešte pred výkopom zablahoželalo s číslom 200 na drese vedenie Šošonov Miroslavovi Káčerovi, ktorý tento počet ligových zápasov dosiahol v poslednom jesennom kole v Skalici. Ešte pred ním si cenu za Voyo Hráča mesiaca december prebral aj brankár Ľubomír Belko. Pred úvodným hvizdom sme si nášho zosnulého hráča, trénera i funkcionára Jozefa Ziga pripomenuli symbolickou minútou ticha, pričom žltozelení nastúpili na rukávoch s čiernymi páskami.

Potom to už mohlo na dokonalom trávniku naplno vypuknúť. Úvodné minúty boli o štandardkách, kopal ich najmä súper z Košíc, ktorý do Žiliny jednoznačne neprišiel iba brániť. Šanca na skórovanie sa naskytla ako prvým našim chalanom, Jambor pálil v dobrej pozicii tesne vedľa. Žiaľ, potom prišli chvíle hostí. Belko v 17. minúte chytil tutovku Čerepkaia zo samostatného nájazdu, lopta sa odrazila k Niarchosovi, ktorý to nemohol zahlavičkovať ideálnejšie, keď preloboval vybehnutého Belka i vracajúceho sa Hubočana. 

A mohlo byť ešte horšie, v silnej pasáži hostí Niarchos v ďalšej tutovke tentoraz nevyzrel na výborného Belka. Potrebovali sme sa chytiť, pretože sme kazili i jednoduchšie prihrávky. Prelievalo sa to zo strany na stranu, no stále boli v náznakoch o čosi nebezpečnejší hostia. Tutovka žltozelených prišla po krásnej akcii Ridwana Sanusiho, ktorý vysunul Deda Ďuriša. Toho však v 33. minúte rovnako efektne vychytal Šípoš. Diváci sa nenudili, priamy kop Faška z hranice šestnástky napol iba bočnú sieť Belovej brány. Na opačnej strane ihriska sa do ďalšej vyloženej šance už dostával opäť Ďuriš, zastavilo ho ofsajdové postavenie. V prvom polčase sme sa stále hľadali vo finálnej fáze, a tak sme išli do prestávky s jednogólovým mankom. 

Po zmene strán už nevybehla na trávnik posila Sanusi, ktorého na krídle nahradil Patrik Iľko. Lopta bola z úvodu druhého polčasu prakticky len na našich kopačkách, obliehali sme a obliehali. Hľadali sme však moment prekvapenia, impulz, ktorý by zmenil dej stretnutia. Neprišlo to ani po priamom kope Jambora, ktorého pravačke odolal múr východniarov. Výborne to spravil v 66. minúte Sauer, ktorý si zasekol protihráča, no slabšou ľavou nohou netrafil zvnútra veľkého vápna. Ani zďaleka to však nebol výkon z jesene, hoci snaha sa chalanom uprieť nedá. Vytúžený gól mohol prísť po štandardke, hlavička Jana Minárika bola presná, avšak málo razantná. Potrebovali sme riskovať, tlačili sme to však prehusteným stredom, z čoho vyplynul brejk Košičanov v 80. minúte. Na ďalší samostatný únik bol prikrátky aj Belko, Miljanić to upratal po zemi k tyči a bolo prakticky rozhodnuté. Hneď protiútok dokumentoval naše útočné trápenie, keď Iľka vychytal Šípoš zázračne nohou. To pokračovalo až do záverečných minút, skonsolidovaná obrana Košíc marila akúkoľvek ofenzívnu snahu. A keď už prišlo k zakončeniu, nemierilo medzi tri žrde. Tak tomu bolo v 90. minúte, kedy Lukáš Prokop pálil tvrdo, opäť však nepresne. 

Do jari sme tak vstúpili prehrou, vôbec prvou domácou v celej sezóne. Druhé jarné kolo nás zaveje do Zlatých Moraviec, kde aj na jar bude hrávať svoje domáce zápasy nováčik z Komárna. 

Vstupenky v predaji.