Na predzápasovom tréningu vypadli pre drobné zranenia trénerovi Pavlovi Staňovi hneď dvaja potenciálni hráči zo základu - Samuel Ďatko i Dani Homet. V základe tak dostal šancu tentokrát Patrik Iľko na krídle. 

Takéto súboje bývajú o hlave a aj obetavosti. A už v úvodných sekundách ukázal svoju príkladnosť v tomto smere kapitán Miroslav Káčer, ktorý sa nebál ísť hlavou aj proti kopačke košického hráča v úvodnej akcii. Prvé minúty tak priniesli viacero osobných súbojov, ktorými sa aktéri na oboch stranách dostávali do varu. Prvé zakončenie žltozelených prišlo z rohového kopu v 12. minúte, hlavička Paťa Iľka iba jemne obtrela loptu, ktorá napokon smerovala vedľa. Nemuselo nás to mrzieť, pretože v 17. minúte sme výborne vystihli na prvý pohľad nevinnú stratu lopty na našej polovici. Do otvorenej obrany Košíc však vtrhol rýchlik z Fiľakova, Bariho samostatný únik ešte Kiral dokázal čiastočne vyraziť, no lopta putovala pred prázdnu bránu k Mišovi Faškovi, ktorý sa síce netešil, no tešil sa celý žilinský štadión - 1:0. Badžgoň si v prvej polovici úvodného dejstva na loptu príliš na loptu nesiahol, no keď už prišiel zákrok, loptu stiahol bezpečne do svojej náruče ako po centri Čerepkaia. Výborne sme zvládali prechody, v 38. minúte to pretočil stredom Timo Hranica, Bzdyl vysunul Paťa Iľka, ktorého tentoraz Kira vychytal. A keď hovoríme o preneseniach hry, v 40. minúte sa neukvapil posledný v našej obrane Jenci Bari, centrom našiel voľného Tima Hranicu na hranici vápna. Timo to načechral na hlavu našej steny Filipa Kašu, ktorý hlavou skoro roztrhol sieť - 2:0. 

Do druhého polčasu sme vstúpili tak, ako sme ukončili ten prvý. Znova sme započali smrteľný brejk, Paťo Iľko to potiahol stredom, čím vytvoril priestor naľavo pre Miša Faška. Ten sa neukvapil na strelu, ale do ohňa to hodil na Marka Roginića, ktorý sa v takýchto súbojoch vie pretlačiť a dokonale to spravil aj teraz. Kira sa dotkol strely nášho Chorváta, no zo siete ju nevytlačil - 3:0. Prišli aj chvíle vychodniarov, Rehuš so Sovičom hrýzli nas našej ľavej strane, pozorné boli rukavice Badžgoňa. V pozore musel byť aj Kira, i keď pri krútenej strele Iľka padajúcej na brvno iba v pozícii štatistu. Škoda. Napriek tomu v žltozelenom neboli slabého, no hlavne neobetavého výkonu. Opäť treba vyzdvihnúť prínos Mira Káčera nielen v rámci dirigovania stredovej formácie, ale aj sklzu v 60. minúte v strede trávnika, za ktorý si zaslúžil potlesk žltozelenej časti publika. Naopak, tá hosťujúca sa predviedla viac než fandením dymovnicami či pyrotechnikou, ktorá na malú chvíľu prerušila aj dianie na trávniku. Nám to však stále chutilo, v 69. minúte odvrátil strelu Minárika Kakai takmer do vlastnej siete. Našej sieti sa, našťastie, vyhol gólový pokus Miljanića. Ten si z uhla zbehol, vybehnutého Badžgoňa prekonal, no jeho pokus nevošiel medzi tri žrde. Tento mikrosúboj sa zopakoval aj v 80. minúte, Badžgi vytiahol ďalší výborný zákrok. V závere predsa len prišla aj košická radosť, do tretice to už Miljanićovi z brejku vyšlo. Nič to však nezmenilo na standing ovation celého štadióna. Šošoni, pohár je náš!

Májová futbalová horúčka pod Dubňom pokračuje už v utorok. A v utorok sa budeme fotiť s pohárom, privítame čerstvých držiteľov pohára a môžeme tak poďakovať žltozeleným. Čakajú nás Michalovce v utorok 5. mája o 18:00 hod., čakáme aj vás.