Zase opäť raz, po minuloročnej jari hazardovanie s menom MŠK. Bezduchý výkon, bez agresivity, bez pohybu, bez sebavedomia, žiadny ťah na bránu, slabá podpora ofenzívy. Defenzíva dieravá ako ementál, kiksy, neskoré dostupovanie. Koučing trénera a taktická príprava nula bodov. Striedania nám trochu pomohli ale stále je v našom kádri pár futbalistov, ktorí nato nemajú a stále sú pretláčaní na súpisku a nevieme sa s nimi rozlúčiť lebo stále dúfame, že sa prebudia a my na nich budeme cashovať. Prípadne sú pretláčaní do zostavy na úkor hráčov v lepšej športovej forme alebo na úkor kvalitnejších hráčov. RK nás úlne vygumoval ako aj Trenčín pred týždňom. Toto je tá "žlinská hrá" o ktorej rozprávame pred každým zápasom? To je to naše sebavedomie a víťazná mentalita? To sú len frázy, ktoré tu už dlhšie nefungujú. Možno za pôsobenia Guľu fungovali ale určite nie pod Kentošom, pod ním nemáme žiadnu futbalovú krásu. Iba ako také výsledky ale teraz nám to futbal všetko vracia aj v podobe výsledkov. Najlepšie je čítať každý týždeň v predzápasovom rozhovore, že zápas je o mikrodetailoch a musíme sa sústrediť na svoj výkon a prístup k zápasu. To čo predvádzame posledné zápasy je o MAKROdetailoch a nieje to tak, že by sme mali dobrý herný prejav a trpeli na výsledky. My nemáme ani jedno. Mali by sme sa prestať schovávať za tieto frázy a postaviť sa k tomu chlapsky. Naozaj ľutujem, že namiesto Kentoša tu nemáme Hrnčára, ktorého som si tu prial po jeho odchode z RK. Že ochota investovať do kádra je minimálna a stále dúfame, že hráči ktorí by si u nás za normálnych okolností pár rokov dozadu nezahrali nás zachránia a prebudia sa a my ich predáme za každú cenu. Prosím vrátťe ľudom radosť z futbalu lebo aj napriek výsledkom, ktoré sú vysoko nad našimi možnosťami je toto každý víkend sledovať viac utrpenie ako radosť. Najhoršie natom je, že až na pár výnimiek, v tých posledných výkonoch nieje vidieť žiadnu jazdu, žiadne žilinské srdiečko. Ja nevidím od skoro žiadneho hráča sklz alebo nejaký tvrdší súboj až na pár výnimiek. Hráme to jak hádzanú, alibistické prihrávky dozadu a do širky namiesto priamočiarej sebavedomej hry s modernými prvkami futbalu s podporou krajných obrancov a stredných záložníkov z druhej vlny. Stále neviem, kde sú tie naše princípové, toľko omieľané veci. Hráči sa boja si zobrať zodpovednosť v súbojoch 1 na 1 a radšej nahrajú dozadu. Všetci sa boja spraviť niečo výnimočné, čo by prekvapilo súpera. Pritom tí hráči to v sebe majú akurát si nemyslím, že pán tréner Kentoš to vie v tých hráčoch dostatočne prebudiť a ukázať im správnu cestu a až príliš ich viaže "priposratou" taktikou v štýle -" hlavne neinkasovať." Dnes po zmene systému ostávali vzadu 5 hráči - Káčer,Pečovský, Kiwior, Kaša, Králik. To je dôvod prečo kontaktný gól prišiel v nadstavenom čase. Proste Kentoš je tréner hodný do tímu, ktorý hrá o stred tabuľky a nemá na klub s menom ako máme my. Bol by som rád, keby sme predvádzali typicky žilinskú hru, ktorá tu bola už dávno predtým ako tu bol Guľa. Ešte za čias Vrbu a Hapala. Pán Kentoš mi pripomína obdobie, keď nás trénoval Nosický - tiež sme mali výsledky ale boli to všetko ubojované škaredé víťazstvá. Vtedy vedeniu zjavne záležalo na tom akú hru mužstvo predvádza a Nosický skončil. Bohužiaľ teraz je to asi pánom vo vedení jedno a je dôležité aby sme mohli niekoho predať. Len pri tejto stereotypnej nevýraznej hre toho moc do zahraničia nepredáme. Boženíka topíme v taktike centrovaných lôpt, ten chalan je v lese, sám v 16ke bez podpory. Nedostane loptu do nohy a potom nedokáže využiť svoje prednosti. Stačí všimnúť rozdiel ako hrá v repre a ako je zapojený do hry v repre a ako hrá za MŠK a ako využívame jeho silné stránky. Neostáva nám nič iné, iba veriť, že sa to zlepší. Nebudem tu uvádzať žiadne konkrétne mená, každý fanúšik MŠK vie koho mám na mysli.