Po zápase mi manželka, ktorá ho sledovala útržkovito v televízii a futbal ju ani veľmi nezaujíma povedala výstižnú vetu: Čo to máte za trénera, veď on zabíja mladosť tých chalanov! Presne tak. Tu nejde ani o liaheň, ani o peniaze, ani o čokoľvek iné, ale o prejav. Prečo by mali dvadsaťroční chalani hrať zozadu bago na tisíc prihrávok, ako nejaká stará garda v spomienkovom zápase zaslúžilých? O tom to celé je, že pán tréner nevie ani využiť potenciál a dravosť mladých a taktikou z nich robí predčasných "profesorov", ktorí ešte navyše robia množstvo chýb, z čoho pravidelne fasujeme.

Shakal, k tej "nepritomnosti nahucania" pridam svoj postreh. Sledovali ste, co pred a po prvom gole robil Nemcik? Lahka (hlupa) strata, potom vyklusavanie, nakoniec (akoby) mavnutie rukou. Nerozumiem, ako sa takto moze spravat mlady (snad ambiciozny) obranca a zvlast kapitan muzstva. Kto ma ist prikladom a usmernovat ostatnych, ak nie on? A ak to nerobi, ako je mozne, ze este stale hrava, ba je odmenovany tou paskou, ktora by mala nieco znamenat? Toto ma vcera znechutilo asi najviac.

tolko utokov, co zalozil vcera Nemcik Gentu im nezalozil asi ani ich stredny zaloznik.
Ja mam rad ked je futbal plny emocii - aj na ihrisku aj mimo neho. Pamatam, ked Tomas Durica tahal brata Martina za ucho a huboval mu, lebo lajdacky odohral loptu a bola z toho nebezpecna situacia. Alebo ked Brano Rzeszoto hucal na svojich obrancov, ked nieco dodrbali.
Ja neviem, ci maju pocit, ze ked su v satni kamarati, ta nemozu jeden na druheho zahucat, vynadat si, usmernit sa... chyba mi to tam.
chyba mi tam nejaka charizmaticka osobnost, leader.