Pri pohľade na Mariána Vargu sa inou otázkou ani začať nedalo. Odchovanec topoľčianskeho futbalu spojil najviac futbalových rokov práve so žlto-zelenou farbou a patrí medzi futbalistov, ktorí si žilinskom drese zahrali aj federálnu ligu. Po zisku prvého titulu MŠK Žilina sa stal vo futbalovom klube vedúcim mužstva a v tejto funkcii vydržal až dodnes. A práve v utorok oslávil bývalý futbalista a dnešný veľký hubár "Maroš" Varga jubileum.

Marián, oslavuješ naozaj 50-ku? (Dlhý smiech...) Veru, udialo sa to naozaj 19.11, ale nevšimol som si že by sa niečo zmenilo. Skôr nie.

Čím to je, že si stále v takej dobrej kondícii,  aj keď my v klube vieme... Každý deň sa snažím, buď bicyklovať, alebo pobehať. Dám si vždy dvadsať okruhov okolo ihriska na štadióne. A keď je hubárska sezóna a ak je čas, tak pravidelne chodím do lesa na hríby.

Už si stihol prvé oslavy? Stihol, zatiaľ len s manželkou, lebo deti sú v škole. V klube budem mať oslavu vo štvrtok a také väčšie oslavy v rodine plánujem až v decembri po „Mikuláši“.

Kto boli prví gratulanti? Manželka, ráno o šiestej. Dostal som od nej zatiaľ taký menší darček, košeľu, aby som dobre vyzeral na oslave.

Máš dve dcéry, naučil si ich futbalové pravidlá? Dcéry mi poslali správy, a aj v volali. Lucia futbal ovláda, chodí pravidelne na zápasy, no a Moniku táto hra až tak nezaujíma.

Bolo aj prekvapenie v šatni? Áno, od hráčov som dostal dres s 50-kou a krásnu zásteru, aby som im mohol variť. Dostal som aj značku s týmto číslom, to aby som vedel, že rýchlejšie už po trávniku nemám behať.

Všetky okrúhle jubileá si oslávil s futbalom, boli nejaké pamätné? Nespomínam si, ale všetky boli naozaj pri futbale, pri tom žilinskom som už 22 rokov.

Zaspomínaš pri oslavách na svoje futbalové staré časy? Pamätáš ešte na svoj prvý ligový štart? Veru zaspomínam, ale na prvý ligový štart si presne nepamätám. Viem, že to bolo za trénera Jankecha, v roku 1986 vo federálnej lige. (pozn. 3.kolo v ročníku 1986/87, Dunajská Streda - Žilina 3:2)

A gól? To viem presne, bolo to v zápase proti Chebu, prekonal som Krbečka. (pozn. 3.kolo v ročníku 1987/88, Žilina - Cheb 2:0, Varga strelil prvý gól Žiliny)

Tvoje kráľovstvo je pod západnou tribúnou, akú najpamätnejšiu vec máš vo svojom kabinete? Mám tam veľa zaujímavých kúskov, ale asi najviac si vážim originálny dres od Mareka Mintála, keď hrával v Norimbergu v najväčšej sláve.

Máš odložený aj svoj dres, ešte z čias hráčskej kariéry? Keď som ja hrával, tak nebolo toľko dresov ako je teraz, boli len od čísla 1 po 17, žlté a zelené, takže nemal som šancu si žiadny nechať.

Futbal ešte hrávaš? Nehrávam, je iba jedna výnimka, keď si raz do roka zahrám za starých pánov Žiliny.

Okrem futbalu máš ešte jednu veľkú záľubu, hubárčenie. Relax po futbalových zápasoch? Keď máme voľno, tak si veru rád vyventilujem hlavu, aj keď huby nerastú.

Najkrajší futbalový zážitok z hráčskej kariéry? Spomeniem si, keď som hrával za Vítkovice, získal som krištáľovú kopačku za najkrajší gól mesiaca, ktorý som dal proti Trnave brankárovi Prajovi. Trafil som z priameho kopu z 27 metrov presne do šibenice.

Čo trénovanie, nechcel si pri ňom zostať? Začínal som s trénovaním, robil som asistenta p. Balažovičovi, potom som trénoval jednu sezónu ligový dorast v Žiline a „béčko“ mladšieho dorastu. Potom som dostal ponuku na vedúceho tímu a po prvom titule som v tejto funkcii zostal.  V tejto funkcii mám na konte 5 titulov a aj nezabudnuteľné spomienky na skupinové fázy pohára UEFA a Champions league.

Aké je tvoje želanie, do ďalšieho života.  Ja by som si prial, aby žilinský futbal stále napredoval, aby sa nám začalo teraz dariť a potom už len veľa zdravia pre celú moju rodinu.

Hráčska kariéria: Topoľčany, RH Volary, Žilina, Vítkovice, Opava, Nitra, Bytča, Dubnica, Orlové, Rudinská