Prečo umelý povrch na hracej ploche Štadióna MŠK Žilina?
So záujmom som si prečítal reakciu Slovenského futbalového zväzu na môj rozhovor v denníku Nový Čas. Je logické, že keď sa niekto cíti poškodený (v tomto prípade ja a MŠK Žilina rozhodnutím SFZ o zákaze používania umelého povrchu na hlavnom štadióne) a jeho vecnú argumentáciu kompetentní ignorujú, tak sa prirodzene bráni.

Tento text je priamou rečou Jozefa Antošíka.


Chcem zdôrazniť, že nehľadám nepriateľov. Som presvedčený, že predstavitelia SFZ a ÚLK sú úhlavní nepriatelia živého projektu výchovy slovenských detí v Akadémii MŠK Žilina a projektu ich adaptácie do mužského futbalu.

My sme sa nerozhodli pre umelý povrch z roztopaše. Na plnenie cieľov našej stratégie výchovy mládeže potrebujeme vytvárať podmienky v tréningovom procese, ktoré počas celého kalendárneho roka umožňujú väčšinu tréningového procesu pracovať s loptami. Navyše licenčná komisia SFZ nám neschválila štadión v Strážove pre 2. ligu dospelých. Druhá liga dospelých je pre adaptáciu mladých hráčov do dospelého futbalu kľúčovým faktorom. 

Umelý povrch nie je prioritou klubu MŠK Žilina, ale je kompromisom medzi ekonomickými možnosťami, klimatickými podmienkami a nevyhnutnou potrebou vytvárať konkurencieschopné podmienky na kvalitný tréningový proces počas celého roka. Prioritou klubu MŠK Žilina je pracovať s mládežou tak, aby sa neprehlboval odstup v pripravenosti dorastencov a mladých hráčov oproti rovesníkom z vyspelého futbalového sveta a tým sa zároveň udržiavala konkurencieschopnosť klubu a v neposlednom rade aj reprezentačných výberov SR. Umelý trávnik je jedným z dostupných prostriedkov na plnenie týchto cieľov.

Od 15.10.2018 do 15.04.2019 družstvá nášho klubu odtrénovali a odohrali na hlavnom štadióne (vrátane 6 tréningov a 1 priateľského stretnutia reprezentácie U 21) 456 hodín. Všetko s ohľadom na ročné obdobie v optimálnych podmienkach a v prípade potreby na vyhrievanej ploche. V rovnakom časovom období využil Spartak Trnava hlavnú hraciu plochu s hybridným povrchom len 60 hodín. 

  • Na zabezpečenie rovnakých podmienok tréningového procesu a zápasov mládeže by sme potrebovali ďalšie vyhrievané ihrisko s umelou plochou, čo okrem iného spôsobí zdvojnásobenie nákladov na vyhrievanie (okrem dodatočných investícii na jeho obstaranie).
  • Všetky družstvá trénujúce na hlavnom štadióne majú svoje šatne, využívajú posilňovňu, regeneráciu, kryoterapiu, reštauráciu, komplexnú zdravotnú starostlivosť a v neposlednom rade dopravnú dostupnosť (viacerí aj ubytovanie). Na hlavnom štadióne je inštalovaný špeciálny monitorovací systém, ktorý zaznamenáva všetky tréningové a zápasové jednotky. Tréneri pomocou neho vyhodnocujú intenzitu, kvalitu a účinnosť tréningového procesu a majú možnosť okamžitej spätnej väzby. Všetci tréneri klubu tu majú svoje zázemie, ktoré im umožňuje získavať nové podnety z tréningových procesov všetkých družstiev. Dotvára to podmienky na plnenie cieľov futbalovej filozofie klubu nielen pre hráčov, ale aj pre trénerov.
  • Alternatívou po nadobudnutí účinnosti zákazu by mohlo byť zrušenie B mužstva a s ešte mladšími hráčmi ako doteraz hrať (iba) druhú ligu dospelých a takto ich pripravovať na ďalšiu profesionálnu kariéru pre iné kluby. Pre istotu zákaz platí aj pre druhú ligu.
  • Druhou alternatívou, ako sa vysporiadať so zákazom, by mohlo byť použitie hybridného povrchu. Na trhu sú dostupné hybridné povrchy, ktoré sú zmesou prírodnej trávy (v rozsahu 30-90%) a umelého vlákna (v rozsahu 10-70%). Investične sú výrazne drahšie a ich únosné časové vyťaženie je výrazne nižšie ako pri umelom povrchu. Pre istotu nová smernica obmedzuje využitie hybridného povrchu na maximálne 10% podielu umelého vlákna (toto kritérium nespĺňa ani nedávno inštalovaná plocha na štadióne Spartaka Trnava). V takejto štruktúre je jeho použitie v našich podmienkach technický aj ekonomický nezmysel.
  • Treťou možnosťou riešenia situácie MŠK Žilina je vybudovanie ďalšej umelej hracej plochy v areáli hlavného štadióna. Aby sme neprišli o parkovacie miesta, alternatívnym riešením by bolo uloženie umelej hracej plochy na streche polyfunkčného objektu. Čas potrebný na zmenu územného plánu, vybavenie stavebného povolenia, získanie spoluinvestorov pre nefutbalovú časť a dobu výstavby odhadujem na 4-5 rokov. Zákazom umelej plochy pre 2. ligu aj táto alternatíva stratila zmysel.
  • Štvrtou alternatívou je pracovať len s mládežou. V takomto prípade by sme nemohli pôsobiť v najvyšších dorasteneckých súťažiach, lebo v týchto môžu pôsobiť len dorastenecké družstvá klubov z prvej a druhej ligy dospelých.
  • Podľa platných licenčných podmienok UEFA Štadión MŠK Žilina aj s umelým povrchom spĺňa podmienky na odohratie všetkých stretnutí organizovaných UEFA s výnimkou finále Ligy majstrov a Európskej ligy, teda aj zápasov skupinovej a ďalších fáz týchto súťaží. Reprezentačné výbery SR by mohli hrať svoje zápasy aj na umelom povrchu nášho štadióna. "A"-mužstvo nechce a U21 nesmie. Je nesporné, že štadióny v Trnave, Bratislave a Dunajskej Strede sú vhodnejšie na reprezentačné zápasy.

Plnohodnotnou náhradou existujúcich tréningových a zápasových podmienok je vybudovanie tréningového centra s vyhrievaným umelým povrchom a s prírodnou trávou spĺňajúceho licenčné kritéria pre 2. ligu, vybaveného zmienenou infraštruktúrou a refundácia nákladov na výstavbu a prevádzku takéhoto komplexu. Takto by mal vyzerať príspevok SFZ a ÚLK na krytie vyvolaných investícií v dôsledku zákazu používania umelého povrchu na hlavnom štadióne MŠK Žilina. 

V zdravej firme býva zvykom pred takýmito rozhodnutiami vypracovať prípadovú štúdiu, ktorá definuje dôsledky rozhodnutia a podmienky na splnenie cieľov, vrátane vyvolaných investícií. Účelovo vypracované stanoviská rôznych komisií SFZ a stavovských organizácií nemôžu nahradiť absenciu takejto štúdie. Samotná FIFA, UEFA, škandinávske futbalové asociácie, Anglická futbalová asociácia a iné inštitúcie vypracovali dopadové štúdie a pravidelne hodnotia ekologické, ekonomické, zdravotné a iné vplyvy používania umelých povrchov. Spolupracujú pri vývoji nových generácií a revidujú normy na ich používanie. Štúdie sú dostupné na internete a nepotvrdzujú konzervatívne a negativistické názory, napríklad v priložených článkoch TUTU.

Myslím si, že v slovenskom futbale je viacero pálčivejších problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť s rovnakou razanciou ako umelý trávnik v Žiline. Ľahko sa môže stať, že sa ligový futbal po Košiciach, Banskej Bystrici a Prešove nebude postupne hrať ani v ďalších krajských mestách Slovenska.

Ak teda SFZ a ÚLK nekonajú so zámerom poškodiť nášmu klubu a ak ich pocit, že hľadám v nich úhlavného nepriateľa, nepramení z tejto pohnútky, tak by autori reakcie na webovej stránke SFZ mali vysvetliť, čo ich skutočne viedlo k zákazu používania umelých trávnikov.

Prečo SFZ dlhodobo finančne podporuje výstavbu umelých trávnikov pre deti a mládež a prečo sa väčšina dorasteneckých súťažných zápasov odohráva na umelých povrchoch?

Rozhodnutie o zákaze umelých povrchov je znevážením mojej práce a práce mojich kolegov v MŠK Žilina. Po troch rokoch prevádzky konštatujem, že efekty z používania umelej plochy výrazne prekročili moje očakávania. Pre použitie umelého povrchu sme sa rozhodli po dôkladnej analýze a pragmatickej zhode v čase, keď sme definovali podmienky pre naplnenie stratégie futbalovej filozofie MŠK Žilina (mimochodom, využili sme aj skúsenosti a názory terajšieho technického riaditeľa SFZ a aj trénera reprezentácie SR U21).

Jozef Antošík

Instagram feed #mskzilina