užíval som si to, až na tie výsledky...

Pozvánky pre oboch Šošonov boli prekvapením. Kým Matúš Rusnák sa na trávniku neukázal, Dávid Ďuriš zasiahol do oboch duelov Ligy národov. A práve s debutantom a naším odchovancom sme sa porozprávali o predošlých dňoch, ktoré boli pre neho vskutku výnimočné.

Dávid, mediálny priestor si dostal hneď na úvodnej tlačovej konferencii, kde si ako nováčik povedal, že viacerým chalanom si iba podával lopty na zápasoch nášho "A"-tímu. Na koho si sa teda najviac tešil z tohto pohľadu? 

"Najviac mi utkvelo z mladosti v pamäti meno Martin Dúbravka, ktorému som podával lopty na domácich zápasoch, keďže som väčšinou stal za bránkou (úsmev). Ale tešil som sa určite na všetkých. Všetci boli milí a ochotní pomáhať," začal rozprávanie Dedo, ktorý v repre našiel žilinské prostredie. Však až 11 hráčov vo výbere talianskeho trénera Calzonu malo žltozelenú minulosť. "Bolo príjemné vidieť toľko hráčov so žilinskou minulosťou. Samozrejme, preberali sme aj Žilinu a hlavne nejaké vtipné momenty, ktoré sa odohrali počas pôsobenia každého hráča v MŠK."

Ako teda prebiehal celý repre zraz, ako si si ho užíval? Nepristihol si sa niekedy s otvorenými ústami?

"Všetko to prebiehalo úplne super, chalani tam sú, ako som už spomínal, priateľskí a tvoria skvelú partiu, do ktorej rýchlo západnú aj noví hráči. Spomínam si na jeden moment, keď prišiel Milan Škriniar so Stanom Lobotkom a podávali si s nami ruky. V ten moment som si povedal, že si ruku už neumyjem (úsmev)," priznáva rodák z Bytčice, ktorý si s chalanmi nielen podal ruky, no už proti Azerbajdžanu s nimi aj nastúpil na trávnik. "Bola tam mierna nervozita už pred zápasom. Ale ako plynul zápas, tak to ustupovalo a snažil som sa pozerať na hráčov na mojej pozícii, aby som vedel, čo robiť a čo zas nie. Keď zaznelo moje meno, že mám ísť hrať, jednoducho som sa len čo najrýchlejšie vyzliekol, snažil sa zapamätať postavenie pri štandardných situáciách a išiel na ihrisko. Pri vstupe na ihrisko som si povedal, že si to chcem hlavne užiť. Myslím si, že sa mi podarilo... Až na ten výsledok."

Dres z premiéry už teda máš niekde na čestnom mieste?

"Áno, chcel by som si ho určite vystaviť. Musím mu ešte nájsť vhodné miesto. Mám tam totiž aj jeden žilinský a ten je z finále Slovenského pohára," prezradil náš krídelník, ktorý dokonca v druhom zápase nastúpil od začiatku. "Pri prvom momente, ako som tam videl svoje meno, tak sa mi rozbúšilo srdce. Ale ako tréner pokračoval v príprave na zápas, tak sa to vrátilo do normálu a ja som sa mohol plne sústrediť na taktické pokyny. Chalani mi vlastne hneď po príprave vraveli, aby som bol v pokoji a užil si to. Dosť mi pomohlo aj to, že na ľavej strane obrany hral Dávid Hancko, ktorý to super organizoval a pomáhal mi pri veľa veciach. Ale aj ostatní chlapci, nielen Žilinčania mi pomáhali a podporovali ma." 

Samotná hra ani výsledok proti Bielorusom však nepotešili divákov ani Dávida. 

"Snažil som sa aj ja pomôcť tímu nejakou dobrou akciou, ale bolo to veľmi ťažké do zhustenej a dobre organizovanej obrany súpera. Ťažko sa nám presadzovalo najmä v prvom polčase, v ktorom sme nemali až taký dobrý pohyb a súper sa stíhal presúvať a vykrývať priestory. Aj keď do pár náznakov šancí sme sa dostali. Pred druhým dejstvom sme si v šatni ukázali, ako by to mohlo fungovať a myslím si, že sme si dokázali vytvoriť aj väčší priestor a roztrhať obranu súpera. Len škoda, že sme to nepretavili do väčšieho počtu gólov, ktorý by znamenal výhru."

Čo Dedovi dali predchádzajúce dni a čo si chce preniesť aj do kabíny Šošonov?

"Dalo mi to veľa. Hlavne sledovať tak skvelých hráčov, ako reagujú na určite situácie a pokoj, ktorý zachovajú aj pri ťažkých situáciách, ktoré potom skvele vyriešia. Tiež som sledoval skvelý prístup a profesionalitu pri veciach aj mimo ihriska, čo sa týka regenerácie a stravovania. Chalani boli veľmi pokorní a ochotní pomáhať pri všetkom. Čo by som si chcel preniesť aj do klubovej kabíny, je asi tá profesionalita a ochota pomáhať."

Zdroj foto: TASR