Už vyše dvoch mesiacov si opäť šošonom. Aký bol samotný návrat do dôverne známeho prostredia?

„Celkom rýchlo sa to upieklo. Bez klubu som bol asi mesiac, no následne sa ozvalo MŠK a bol som veľmi rád. Zatiaľ sa veľmi spokojný, som rád, že som opäť doma, môžem sa rozvíjať a pomáhať Žiline.“

Prekvapilo ťa niečo po príchode do rodného klubu?

„Nemôžem povedať, že by ma niečo extrémne prekvapilo. Vedel som, že klub funguje vynikajúco, prostredie som dobre poznal. Žilinu som sledoval, aj keď som tu nebol. Preto som vedel, že tu je prostredie s množstvom mladých hráčov, ktorí chcú na sebe pracovať.“

S tým pre teba okrem hráčskych úloh pribudli aj tie líderské?

„V tejto pozícii som ešte nebol. V Trenčíne boli tiež mladí chalani, no aj väčší počet skúsenejších hráčov. V Žiline to sedí, ja sa teraz snažím, pokiaľ to chalani chcú, pomôcť.“

Čo sa zmenilo, resp. čo ostalo rovnaké vo vnútri klubu?

„Filozofia ostala rovnaká, za čo som rád. Je fajn, že sa stále pracuje systematicky.“

Ako sa ti na náš klub, ktorého si odchovancom, pozeralo zvonka?

„V niektorých chvíľach to bolo ťažké, hlavne samotný odchod som dlho spracovával. Fandil som aj na diaľku, tešil som sa z výhier a chalanom som doprial aj titul. Pre mňa osobne to bolo ťažšie obdobie, ale sledoval som ich vždy a fandil.“

Čo ti dali tri roky v Trenčíne?

„Hlavne novú skúsenosť. Vyskúšal som, ako to funguje v inom klube a teraz už som rád, že som opäť naspäť v Žiline.“

Práve trofej, ktorú sme získali po tvojom odchode, ťa mrzí asi najviac?

„Jasné. Človek, nikdy nevie, čo sa v živote stane. Asi to tak malo byť. Možno keby som tu ostal, tak by sa titul nezískal. Samozrejme, že ma to štvalo. Nerobím však z toho drámu a verím, že ešte zdvihnem so Žilinou pohár nad hlavu.“

Číslo na drese si zmenil, zmenil si aj miesto v šatni?

„Mám aj iné miesto. Na takýchto veciach nelipnem. Začala sa pre mňa nová etapa a k tomu patrí nové číslo a aj miesto.“

Stihli ťa už skúsenejší hráči ako Peči, Miloš, Mates či Kačka podpichnúť po návrate?

„Mali nejaké narážky, nebolo to však nič strašné, čo by som nevedel prehryznúť.“

Poďme k samotnému futbalu, prvé dni v Žiline boli o naberaní kondičky?

„Áno, mesiac som bol bez klubu a trénoval individuálne. To však nikdy nestačí, tréningová a zápasová záťaž je niečo úplne rozdielne. Naberal som fyzičku celkom rýchlo, no stopla ma dlhšia choroba a svalové problémy, ktoré vyústili možno kvôli tomu, že som to prepálil. Teraz už som stopercentne pripravený.“

Celkom rýchlo si sa adaptoval aj na herný systém, hoci sa od tvojho odchodu zmenil hlavný tréner.

„Trochu sa zmenil systém, hráme viacerými štýlmi, ktoré sa dajú použiť. Nemám s tým problém, viem, čo sa odo mňa očakáva.“

Medzitým už prišli zápasy za „B“-tím, kde si sa aj strelecky presadil. Premiéra už prišla aj v prvom tíme, kde si nastúpil na pohárový duel. Ako vnímaš svoje doterajšie výkony?

„V pohári mi duel proti Novému Mestu celkom vyšiel. Vždy to môže byť lepšie, no bol som celkovo rád za šancu a plnú minutáž. Cítil som sa na trávniku veľmi dobre.“

Čo hovoríš na aktuálne tabuľkové postavenie? Taká bilancia nebola ani v silných ročníkoch 2014, 2015, kedy si tvoril kostru tímu.

„Je to super. Mňa osobne to príjemne prekvapilo. Síce je tu výborný tím, no takýto štart do ligy tu nebol niekoľko rokov. Netreba sa v tejto fáze ligy pozerať na tabuľku. Treba ísť opäť za každým jedným víťazstvom. Pokiaľ sa nebudeme sústrediť na iba na body a postavenie, tak to môžeme dotiahnuť veľmi ďaleko.“

Určite sa nevieš dočkať premiéry za „A“-tím v ligovom stretnutí. Ešte krajšie by to bolo pred domácimi tribúnami.

„Bol by som veľmi rád. Určite by som bol rád aj za to, keby ma podržali a podporili fanúšikovia. Za to by som bol veľmi vďačný.“