Zo šatne s Huijsenom do Žiliny, slovenská liga je podceňovaná
Do MŠK prišiel ako hráč, ktorý strávil desať rokov v akadémii Juventusu. Rumunský Talian Andrei Florea v otvorenom rozhovore hovorí o živote ďaleko od domova, veľkých menách z Turína, bolestivom európskom vyradení aj o tom, čo znamená jeho tetovanie s číslom 22.
Náročný jazyk
Andrei, v Žiline si už približne rok. Ako si sa tu udomácnil?
„Na začiatku to bolo náročné. Torino je veľké mesto a človek tam má k dispozícii oveľa viac vecí. Postupne som sa však adaptoval aj vďaka spoluhráčom a členom realizačného tímu, ktorí ma od prvého dňa prijali veľmi dobre. Dnes sa už cítim komfortne a môžem sa naplno sústrediť na futbal a na to, aby som pomáhal mužstvu.“
Čo sa za ten rok zmenilo?
„Veľa vecí. Žiť ďaleko od rodiny a priateľov je veľmi ťažké. Keď si však zvyknete, začnete sa cítiť lepšie. Zlepšil sa môj vzťah s ľuďmi v klube, ale aj vzťah so sebou samým. Keď človek žije sám, naučí sa veľa nových vecí a lepšie pochopí, ako funguje svet.“
Čo ťa na Slovensku prekvapilo najviac?
„Najviac ma prekvapila príroda a krajina. A tiež jazyk. Je veľmi náročný nielen na rozprávanie, ale aj na porozumenie.“
Ako tráviš voľný čas?
„Väčšinu času trávim doma, oddychujem a občas si prečítam nejakú knihu. Mojou obľúbenou zábavou je však hrať PlayStation s kamarátmi. Je to jeden z mála spôsobov, ako byť stále v kontakte s priateľmi v Taliansku.“
Aké bolo vyrastať medzi talianskou a rumunskou kultúrou?
Narodil som sa v Taliansku rumunským rodičom. Bolo zaujímavé vyrastať medzi dvoma kultúrami, pretože som spoznal dva odlišné životné štýly. Jazyk, zvyky aj medziľudské vzťahy sú veľmi dôležité, ak chce človek dobre fungovať v krajine, v ktorej žije. Teraz na Slovensku spoznávam ďalšiu kultúru a od prvého dňa som vedel, že sa musím naučiť niečo nové.

Vášeň a oheň
Odkiaľ sa vlastne začal tvoj futbalový príbeh?
„Pred Juventusom som proti nim odohral dva zápasy za klub z môjho rodného mesta. V oboch som strelil dva góly. Následne si ma všimli a začal som raz týždenne trénovať s Juventusom. Po mesiaci a pol si ma nechali natrvalo. Vtedy som pochopil, že som dostal obrovskú šancu. Okrem desiatich rokov v Juventuse som mal možnosť stráviť jednu sezónu v Parme a ďalšiu v portugalskom Estorile. Práve tieto skúsenosti ma prvýkrát priblížili k seniorskému futbalu a pomohli mi vyrásť aj ako človeku.“
Čo ti dal Juve?
„Najmä pracovnú morálku. Bez práce sa futbal robiť nedá. Musíte mať vášeň a oheň v sebe aj počas najťažších období. Juventus ma zlepšil ako hráča, ale ešte viac ako človeka. Spomeniem trénera Piera Panzanara, ktorý ma trénoval dve sezóny a výrazne ovplyvnil nielen môj futbalový, ale aj osobnostný rast.“
Kde sú tvrdšie tréningy, v Juventuse alebo v Žiline?
„V Žiline. Behá sa viac a vo vyššej intenzite.“
Huijsen, Yildiz a prvý tím
V mládeži Juventusu si hral s viacerými známymi menami, však?
„Kabínu som zdieľal s Deanom Huijsenom a Kenanom Yildizom. S Deanom som mal veľmi dobrý vzťah. Je to skvelý človek a výnimočný futbalista.“
Vedel si už vtedy, že to dotiahne tak ďaleko?
„Pri Deanovi áno. Na ihrisku pôsobil neuveriteľne pokojne, akoby hral úplne iný šport. Technicky aj takticky bol mimoriadne silný. Bol to hráč, ktorý ma najviac zaujal.“
Dostal si sa aj k prvému tímu?
„Áno. Absolvoval som niekoľko tréningov. Najviac ma vtedy zaujal Federico Chiesa, ale aj Dušan Vlahović bol výnimočný. Veľký talent podporený obrovskou pracovitosťou.“
Na čo z Juventusu nikdy nezabudneš?
„Na všetko. Ak by nebol Juventus, neviem, čo by som dnes robil. Najsilnejšou spomienkou je však zápas juniorky proti Interu. Prehrávali sme 0:2, otočili sme na 3:2 a ja som si pripísal gól aj asistenciu. Dodnes si pozerám zostrihy z toho zápasu.“
Je seniorská reprezentácia Rumunska veľký cieľ?
„Je to obrovský sen. Zároveň je to výsledok každodennej práce a výkonov v klube. Preto sa sústredím predovšetkým na Žilinu a reprezentácia je následkom toho, ako sa mi bude dariť.“
Premýšľal si niekedy aj nad talianskou reprezentáciou?
„Samozrejme. Hrať za Taliansko by bolo krásne, ale treba brať do úvahy aj ďalšie faktory, napríklad akú pozíciu a význam máte v danom tíme.“

Slovenská liga prekvapila
Aké boli tvoje očakávania pred príchodom do Žiliny?
„Chcel som sa presadiť v seniorskom futbale, dávať góly, pripravovať ich a pomáhať tímu.“
A realita?
„Liga je veľmi fyzická. Niekedy technika, ktorá patrí medzi moje silné stránky, jednoducho nestačí. Každý deň sa však učím a zlepšujem.“
Je teda slovenská liga podceňovaná?
„Určite áno. Je tu veľa skúsených hráčov a zároveň mnoho mladých futbalistov s veľkým potenciálom. Verím, že v budúcnosti bude mať ešte lepšie meno.“

Slzy po Európe
Po vyradení v Európe si ťažko skrýval emócie.
„Bol som veľmi smutný. Mali sme v rukách obrovskú príležitosť. Dal by som čokoľvek za to, aby som si tie zápasy mohol zahrať znova.“
Čo ti dodnes zostalo v hlave?
„Hlavička v odvete proti Hajduku Split v posledných minútach. Stále na ňu myslím. Som presvedčený, že keby tá lopta skončila v sieti, postúpili by sme.“
Gól (video nižšie) si si tak „pošetril“ do ligy, v prvom kole pre teba prvý ligový.
„Veľmi mi to pomohlo. V predchádzajúcich zápasoch som mal viacero šancí, ktoré som nepremenil. Verím, že podobných momentov ešte bude veľa a budem ich oslavovať spolu s fanúšikmi a spoluhráčmi.“
Čo znamená tvoj tetovanie s číslom 22?
„Číslo 22 na lýtku má veľmi osobný význam. Je to spomienka na môjho starého otca. Mám aj ďalšie tetovanie na pravom stehne a v budúcnosti plánujem ďalšie na rukách.“
Ako dôležité bolo víťazstvo v Michalovciach?
„Bolo vydreté, ale zároveň prinieslo veľkú úľavu. Po pohárových zápasoch sme potrebovali zdvihnúť náladu.“
Hrávaš na pozícii „falošného krídelníka“, ako si sa s tým zžil?
„Cítim sa tam veľmi dobre, pretože podobným spôsobom som hrával aj v Juventuse. Zároveň som pripravený nastúpiť aj v strede poľa, ak to bude tím potrebovať.“
Čo hovoríš na najbližší nedeľný zápas?
"Proti Skalici som ešte nenastúpil, preto verím, že sa v prvom rade dostanem na ihrisko. Doma je to vždy o nás, preto pevne dúfam, že to pretavíme do troch bodov a fanúšikom pripravíme gólové radosti."
Naj z kabíny
Najlepší spoluhráč v kabíne?
„Samuel Ďatko mi pomohol najviac od prvého dňa. Veľmi dobre vychádzam aj s Fabianom Bzdylom a Danim Hometom.“
Najväčší zabávač?
„Poviem seba. Ale Jano Minárik a Samu Ďatko sú tiež neustále v dobrej nálade a s vtipmi.“
A vysnívaná večera s tromi futbalovými osobnosťami?
„Neymar, pretože bol mojím detským idolom. Messi, pretože je podľa mňa najlepší hráč všetkých čias. A náš PR manažér, pretože ma prinútil odpovedať na toľkoto otázok a teraz z toho musí pre vás poskladať pekný rozhovor.“ (smiech)